Silver Rocket

Christ on Parade, 8. května na 007

Vonku je svieže počasie s jemnou vlhkosťou vo vzduchu. Na temnom asfalte prevláda hluk a zmätok, ako sa auto za autom pomaly po kúsku posúva vo večne trvajúcej zápche. Na betónovom chodníku, pod leskom svietiacich lámp stojí nepokojný dav nadšených indivíduí. Rozprávajú sa medzi sebou, vytvárajú chaos spolu s turistami, ktorí chodia okolo a vlasy im vstávajú dupkom ako sa v panike snažia vyhnúť davu, ktorý divoko skejtuje všade okolo a občas sa z plného hrdla snaží prekričať pandémonuim ulice. So značným oneskorením sa prispaný a smradľavý muž, ktorý vyzerá akoby napoly spal, smrdiaci od zapáchajúceho alkoholu pomaly otvára tmavé dvere oblepené plagátmi ktoré vedú do značne zanedbaného klubu s nízkym stropom. Dav váhavo vstupuje dnu do chabo osvetleného priestoru. Priamo vpredu miestnosti stojí nízke pódium, asi pol metra nad zemou, kde sú rozmiestnené hudobné nástroje.



Päť nezvyčajných postáv sa neohrabane potáca na pódiu v tom chabom osvetlení ktoré je v miestnosti, berú si do rúk nástroje na dnešné predstavenie. Úplne naľavo na pódiu stojí nízky mladík v roztrhaných džínsoch, okolo pása má obviazané tričko a dve tričká v rozdielnych farbách mu visia na pleciach, naťahuje ruku a dvíha gitaru. Na hlave mu vyčnieva dosť navoskované číro, začínajúce nad ľavým obočím a pokračujúce naprieč celou hlavou až na temeno. Ako si kontroluje, či je gitara naladená sa celým klubom rozľahne zúrivý tón. Mladík sa volá Noah. Ďalší člen, opäť v roztrhaných riflách s nábojovým pásom okolo pásu sedí za bicími a začína udierať do blán. Volá sa Todd. Ďalší dvaja sa objavia na pódiu v pravo, obaja v roztrhaných odfarbených džínsoch a potlačených tričkách. Jeden z nich, s dlhými vlasmi nafarbenými na oranžovo dvíha basgitaru a volá sa Malcolm, ale občas ho volajú Mliečňák kvôli jeho povahe. Ten druhý normálne vyzerajúci chlapík s vyholenými bokmi dvíha gitaru a udrie do strún ktoré vydajú zopár kakofonických tónov. Je to Mike, a keď začne hrať, je šialenec, doslova lieta po celom pódiu v záchvate šialenej agresie. Do stredu pódia pomaly prichádza vysoký a vychrtlý chlapík s blonďavým čírom ktoré vpredu vyzerá ako fuchsia. Berúc do ruky mikrofón zo stojanu zahúka pár zvukov ako skúšku pre zvukára za mixom. Po rozcvičení je pripravený na koncert, volá sa Barrie a jeho hlas zaduní smerom k čumiacemu davu....“My sme Christ on Parade..."



Ako víchrica objaviaca sa z ničoho nič, gitary zahoria zúrivou rýchlosťou, sústrediac celú prudkosť do čistej sily spolu s údermi na bubny, ktoré sú rýchle a sústavné, spôsobiac medzi divokým publikom búrlivú radosť; to už sa medzitým navzájom pohadzuje v barbarskom rituálnom tanci. Intenzita je výnimočná, pecka chaosu v rýchlosti 1,000 kilometrov za hodinu, stĺkajúc hluk do melódií s meniacimi sa rytmami a dynamickou rýchlosťou. Vokály s drsnými hranami volajú do zbrane a vypľuté texty sa vzpínajú a mixujú s harmóniami, ktoré nečakane napadajú zmysly publika. Zdvojená gitarová sila pridáva na útočnosti úderov búšiacich s príležitostným zajačaním a svištiacimi zmenami akordov. Pokračujúca paľba trashového pekla uhranula bojachtivý dav, ktorý sa vrhá z pódia v prchavej zúrivosti, kým táto mladá kapela podáva špičkový výkon v predstavení nabitom silou a energiou...vznetlivé každom zmysle tohto slova. Tu nejestvujú hranice, oba typy hudobných fanatikov slintajú za týmto zvukom, za letmými bodnutiami Christ on Parade. „Len preto že mám osemnásť neznamená že budem bojovať, nezaregistrujem sa do vášho vyjebaného odvodu, nevzdám sa môjho jediného života, nechcem ísť, nechcem ísť bojovať, nechcem stratiť svoj jediný život, nevolajte ma na odvod, nepôjdem, nevolajte ma na odvod ..." A dav sa chytá mikrofónu a spieva s kapelou.